Menovky

nedeľa 11. júla 2010

ĽUDIA

Ja by som si ľudí rozdelila do niekoľkých skupín. Je to môj osobný názor. Som si vedomá toho, že sa s ním nebude stotožňovať mnoho čitateľov, ale tento blog je môj a ja si môžem písať názory aké len chcem. Avšak, nechcem ľudí hádzať všetkých do jedného vreca.

Prvú skupinu by som si nazvala ľuďmi, ktorých nepoznám, oni nepoznajú mňa. Sú to bežní okoloidúci z iných miest a dedín, ktorí mi nie sú žiadnou rodinou ani príbuznými.

V druhej skupine by boli ľudia, ktorí si hovoria "kamoši"...tí fungujú len sem-tam, keď ma vidia niekde, tak prídu pokecať. A po rozhovore vie celá dedina, čo robím, ako sa mám. Stretávame sa na diskách a na podobných akciách, ale často prejdeme okolo seba akoby sme sa nepoznali.

V tretej skupine sú ľudia, ktorí ma "vraj poznajú"...túto skupinku naozaj milujem...vedia o mne všetko, aj to čo neviem o sebe ja. Zaujímajú sa o všetko, čo robím, ohovárajú ma, kontrolujú a porovnávajú. Títo ľudia neznamenajú pre mňa vôbec nič. Sú zákerní, neprajní a závidia aj keď nemajú čo.

Ďalšou, v poradí štvrtou skupinkou sú ľudia, ktorých by som sa zastala vždy. Ktorí pre mňa znamenajú úplne všetko. Sú nimi MOJI PRIATELIA. Tým by sa patrilo venovať najrozsiahlejšie, ale spomeniem len pár slov. Táto skupinka, to sú ľudia, ktorí ma vždy podržia, majú ma radi, ja im lásku oplácam ako sa len dá. Nechcem tu menovať konkrétne mená, lebo oni vedia, že tu patria práve oni.Je to skupinka ľudí, ktorých zaujíma to, ako sa cítim, vždy pomôžu, ak je treba. Zaujímajú sa o moje problémy, starosti i radosti. Plačú so mnou, ak mi je nanič, smejú sa, ak mám skvelú náladu. Dokážu ma rozosmiať i v tej najhoršej chvíli. Niekedy možno ani nevedia, ako som sa naozaj cítila pred tým, než ma oslovili alebo napísali mi.

V poslednej skupine je RODINA. Členov mojej rodiny, v ktorej žijem, ľúbim z celého srdiečka. Znamenajú pre mňa celý svet. Nikdy by som nedopustila, aby sa jednému z nich niečo stalo. Táto skupina má veľa podobných vlastností ako tá predchádzajúca.

Ľudia, ktorí ma nepoznajú, nemajú žiadne právo súdiť ma alebo ohovárať, či rozširovať o mne všeličo zlé. Toto právo majú len moji priatelia a rodina. Oni prežili so mnou najviac, Sú so mnou zožitý. Vedia, čo milujem, čo mám rada, vedia, čo ma dokáže rozplakať a čo rozosmiať. Im patrí moja vďaka.

♥ ĎAKUJEM IM ZA TO, ŽE SÚ!!! ♥

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára