Dieťa plače, ak sa narodí, ak spadne, ak je choré, hladné, ak mu niečo chýba. Dospievajúci plačú kvôli láske, dospelí kvôli problémom, ktoré sa im zdajú neriešiteľné. Krehkú ženu dokáže rozplakať ponuka na sobáš, kytica obľúbených kvetov alebo list od milujúcej osoby a mužov rozplačú neúspechy v športe alebo v láske.
Plač nie je hanba avšak na druhej strane, plač ešte nikdy nič nevyriešil. A to ľudia dobre vedia, že to tak je a aj napriek tomu plačú. Musia byť oveľa silnejší a rozumnejší, aby neplakali každý deň. Musia sa naučiť s problémami žiť a prekonávať ich. Veď ako sa hovorí: "Ak nájdeš cestu, ktorá je bez prekážok, kráčaš nesprávnym smerom." ... a táto veta hovorí za všetko.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára