Vyskočím z postele...wuáááá, to bude deň...hodím na seba omietku, roztrepem vlasy: "Chcelo by to ešte trošku gélu."...ááá je to fajn, vkĺznem do pohodlných nohavíc, beriem si mikču, teplú bundu, šatku okolo krku ešte niečo zbalím do kabelky: "Veď určite budem hladná a smädná!"...vyrážam na bus :)
Pred školou potopa sveta :) Voda sa valí z každej strany: "Kadiaľ mám, kurnik, ísť?" Ešte aj leje! Ááá, už vidím náš súkromný bus, ktorý náš odvezie do Starej Lesnej. Nastupujem, vyberám si sedadlo, zložím si veci, zvítam sa s Luckou a Leou :) Ešte počkať na ostatných a ide sa! :)
Všetko obsadené, vyrážame! Šofér priveľmi kúri a to ma uspáva. NIE! Nemôžeš predsa spať! Toto je výlet!
Preberá ma kamarát, ktorý sa v jednom kuse naťahuje s Luckou, raz o slúchadlá, potom o vlasy...vždy sa niečo nájde...nevadííí, je aspoň sranda.
Na ďalšej zastávke pristupuje moja bestfriend :) Aby Adrián nestál, tak sedíme na sedadle traja :) Nika púšťa hudbu, smejeme sa, rozoberáme birmovku, víkend a predchádzajúce dni. Je o čom hovoriť.
Prichádzame do Starej Lesnej. Po niekoľkých minútach blúdenia vystupujeme, celý natešený, že sme na čerstvom vzduchu :) Kto by nebol rád :)
Čakáme pred dverami. Konečne si nás všimnú, pozvú nás dnu a pridelia nám pani, ktorá nás má sprevádzať.
Nasledujeme jej kroky. Vedie nás na meteorologickú stanicu v malej záhradke. Začína vysvetľovať na akom princípe tu pracujú, načo slúžia všetky tie teplomery v búdke, kde sa čo zapisuje...hovorí nám o zaznačovaní vlhkosti vzduchu, sledovaní oblačnosti, teplote vzduchu a podobných veciach.
......blá blá blá blá blá.......už nás začína nudiť. Vidieť to na tvárach okolostojacich :) Začína pršať. tak toto naozaj nie! teraz nie!
Každý prestupuje z jednej nohy na druhú. Nezáujem je jansý na prvý pohľad. Nie veľmi sršíme šťastím z toho, že stojíme pod dáždnikmi a mrznú nám chodidlá. :) Nie je tých infošiek na nás trošku priveľa? Čo tak pribrzdiť alebo rovno ukončiť túto exkurziu? My máme predsa ešte plán. "Musíme" sa zastaviť niekde v okolí :)
KONIEC! Tak predsa všetko raz končí :) Celý natešený nastupujeme do autobusu, ktorý nás vezie trošku ďalej, do Tatranskej Lomnice, kde máme pár minút možnosť ísť do výbehu :) kto by nešiel?! :D
Vyskakujeme z autobusu a utekáme sa pozrieť na dráhu, či by sa dalo spustiť. Zisťujeme, že je zatvorené. Nič to, niečo si ešte nájdeme.
A už to máme. Stánok so suvenírmi a inými drobnosťami. S kamoškou prezeráme, obraciame, vychvaľujeme a nakoniec si vyberáme...kúpila mi malé srdiečko (asi z lásky, či?) :D
Ale tá polhodinka ubehla. Vraciame sa k busu. Odchádzame domov. Trošku unavení,ale myslím, že aspoň odreagovaní od ústavného učenia sa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára