Menovky

pondelok 31. mája 2010

3 zabité dni =D

Takto som si nazvala tri dni, ktoré som teraz prežila.

Piatok: Vrátila som sa zo školy a usilovne som sa dala do práce. Mamka pozerala, čo sa deje, prečo tak pracujem. Ona si naozaj myslela, že si všetko nechám na poslednú chvíľu? :) Vypratala som wecko aj kúpeľňu, potom som prešla na chodbu a nakoniec som si nechala moju útulnú izbietku. Ej, poviem vám, keď som skončila, bola som šťastná :) večer ma všetko bolelo :)
Sobota: Ďalší zabitý deň. Mala som dosť. Ráno som vstala už o pol 8, aby som mohla ísť do Popradu so segoru, ktorá potrebovala ešte pár vecí na birmovku. Tak sme šli. Bolo tam krásne,ale keď som si predstavila, že keď dojdem domov, budem musieť robiť ešte všeličo iné. Tak tomu, veru, aj bolo. Dopratali sme všetky izby, všetko sa len tak blyšťalo :) Asi o pol 5 sme začali robiť chlebíčky a zemiakový šalát, aby sme toho v nedeľu mali menej. Opäť som do postele ledva došla, ale spinkala som ako dudok :D
Nedeľa: Po raňajkách začala sestra variť polievku. Potom odišla a varenie ostalo na mne a mamke. Popri práci sa nám popod nohy motala malá Paťka. Bola rozkošná. všetko chcela robiť.
Tak som si na sporák postavila jeden pekáč, na ktorom som vyprážala doružova kuracie rezne , druhý pekáč, na ktorom som piekla mäsko na prírodno, na ďalšej platničke stál hrniec, v ktorom sa varili zemiaky a na štvrtom sa mi dovárala ryža. Poviem vám, mala som čo robiť, aby som to všetko zvládla :D Nakoniec sme urobili ešte zeleninový šalát a poslednými úpravami bolo prestrenie stola. S mamkou sme sa potľapkali, keď bolo všetko prichystané a čakali sme hostí, ktorí sa mali čochvíľa vrátiť z kostola.

Boli to pekné dni. Vždy rada pomáham a rada robím niečo pre súrodencov. Ale naozaj, bolo toho na mňa trošku veľa. Vraj sa dá všetko zvládnuť, keď sa chce a ja túto múdru vetu musím len potvrdiť.
Trošku som vám chcela priblížiť moje posledné dni,aby ste vedeli, že žijem, aj keď tu píšem menej... vaša ICE PRINCESS

nedeľa 23. mája 2010

Fejtón na písaný do školy na tému "Ako sa naučiť cudzí jazyk"

Taaakže milí čitatelia môjho blogu. Na slohovú prácu sme dostali napísať fejtón, tak som niečo vymyslela. Možno poslúži aj vám, tak nech sa páči. Tu je:

METÓDY, AKO SA NAUČIŤ CUDZÍ JAZYK

Cudzí jazyk. Pre niekoho nočná mora, pre iného najsamlepší predmet. Mňa, ak sa teda môžem pochváliť, týka tá druhá možnosť. Ja sa učím anglický aj francúzsky jazyk (nie, nie, nie ten francúzsky, čo vás teraz napadol :)

Totiž, ja sa držím hesla: "Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom." Počkajte! Nemalo by sa skôr používať niečo v zmysle: "Toľkokrát si človekom, koľko pracuješ?" Ale, nechajme to nateraz.
Keďže mne jazyky idú, rada by som nejako pomohla tým slabším, ktorí by chceli nejaký jazyk vedieť a predstavila im účinný recept na to, ako sa stať "jazykovým levom".

Taaakže, ak vylúčime sobáš s príslušníkom inej národnosti, ostane nám v rukách ešte pár tromfov. prezradím vám niekoľko z nich. Jednou z možností je zapísať sa na kurz cudzieho jazyka, kde sa nie len veľa naučíte, ale čo je príjemnejšie, možno spoznáte svoju životnú lásku. Ak však prestaneme myslieť až tak optimisticky, prinajhoršom si nájdete aspoň dobrých kamarátov alebo kamarátky.

Ak však nepatríte k tým, čo sú radi v cudzej spoločnosti, či máte podobné traumy alebo len neradi ukazujete svoje nedostatky pred cudzími, ďalšou z možností je byť samoukom.
Stačí obehať pár kníhkupectiev, zakúpiť knihu, prekladový slovník a nejaké CD-čko, ktoré vám pomôže pri výslovnosti. No, ale teraz úprimne! Fakt by ste boli ochotní vyhodiť toľké prachy a to by ste ani nemali záruku, že jazyk budete ovládať? Nerozmysleli ste si to s tým kurzom?
No, vidíte, že to ide. Ak beriete radšej ten kurz je to správna voľba.

Ááále, pozor! Je tu taká možnosť, že patríte k tým dobrodruhom, čo radi prijímajú výzvy. Mám pre vás niečo špeciálne. Zbaľte si pár vecí, dajte vedieť známemu (ak nejakého máte, ak nie, nevzdávajte to hneď), nezabudnite ani na peniaze...ááá už cestujete. Zalieva vás ten pocit blaženosti a vzrušenia? Zase ste urobili niečo len tak?
V cudzej krajine budete donútení hovoriť domácim jazykom. Najprv to bude dorozumievanie rukami-nohami, ale budú vás rozumieť.

Tak čo, už ste sa rozhodli, čo si zvolíte? Čokoľvek ste si vybrali, prajem vám veľa šťastia. Zaiste aj úspechov, ale tie sa dostavia až po čase.

sobota 22. mája 2010

Krásny večer

Pokojný večer na vŕšky padal, keď sme prišli do Červeného Kláštora. Plní očakávaní a šťastia. Počasie vyšlo, yupííí, aspoň tento rok :) Mali sme voľný vstup, takže sme sa obišli bez zbytočného čakania. Tak sme si mohli naplno vychutnať večer a všetko, čo k nemu patrilo. Od hudobnej vložky v podaní kapely Desmod, cez šíriacu sa vôňu trdelníkov až po diskotéku vo Výletnej.

Celý večer bol krásny. Strávila som ho v spoločnosti tých najlepších ľudí, ktorí v mojom živote veľa znamenajú, preto si ich dovolím aj vymenovať. Veľké ĎAKUJEM, ktoré asi nie je postačujúce, aby som vyjadrila, čo pre mňa v skutočnosti znamenajú, patrí Aďke, Nike, Janíkovi, Majke a Adriánovi. Sú to ľudia, bez ktorých by môj život nemal zmysel. Oni ma formujú, oni mi pomáhajú prekonávať prekážky každodenného života, oni sú tí, ktorí pri mne stoja vždy, keď sa so mnou niečo deje, oni sú tí, ktorí dokážu podať pomocnú ruku a nečakajú za jej podanie nič. Oni ma majú radi takú, aká som, nechcú, aby som sa zmenila, ale chcú, aby som bola šťastná a vždy sa usmievala.

Boli to tie najkrajšie Zamagurské, aké som kedy zažila. Ďakujem im za nádherne strávený večer aj noc.

piatok 21. mája 2010

ZFS

Zamagurské folklórne slávnosti sú opäť tu. Tento rok skôr, ale predsa sa konajú. Ja som už prichystaná s partiou dohodnutá, veľmiii sa tešííím :)
Večer kolo pol 9 vystúpi hudobná skupina DESMOD, kvôli ktorej tam ideme aj my. Ale je ešte jeden dôvod. Bude aj diskááá :) To nás veľmi ťahá, keďže sme mladí a mali by sme si užívať život, tak to veru aj robíme :)
Pekný dník prajem mojim čitateľom....vaša ICE PRINCESS

štvrtok 20. mája 2010

Nikam sa neponáhľaj, všetko má svoj čas!


Takto znie jeden anonymný výrok. Je naozaj pravda to, čo hovorí táto veta? Môžme ju pojať z dvoch rôznych uhlov. Prvý vezmeme z tej strany, že sa budeme zaoberať tým, či má naozaj všetko svoj čas a či sa naozaj oplatí čakať.

Ľudia čakajú rôzne veci a situácie. Jedni čakajú zázrak, ktorý sa nikdy nestane, druhí čakajú lásku, ktorá nikdy nepríde, iní zase lepšiu prácu, výhru v lotérii či viac šťastia alebo zdravia.
Je naozaj pravda to, že sa nemáme nikam ponáhľať? To, že všetko má svoj čas? Veď život je taký krátky. Tak prečo sa nepoponáhľať s dôležitými rozhodnutiami, ktoré nám ho môžu pomôcť prežiť jednoduchšie?

Prenesme sa na chvíľu do reálneho života.
Jeden z pracovníkov v kancelárii môže očakávať povýšenie...príde naozaj čas, kedy práve jeho osloví šéf, aby sa zastavil v pracovni, že má pre neho niečo výnimočné?
Dievča čaká, že si ju jej vysnívaný chalan, do ktorého je tak veľmi zaľúbená, všimne...naozaj príde čas, kedy sa ten jej vyvolený zaľúbi práve do nej?
Športovec očakáva, že bude najlepší v tom, čo robí...naozaj príde deň, kedy sa jeho celoročné úsilie ukáže svetu?

Ale predsa, z druhej strany, táto veta niečo znamená. Hovorí o tom, že sa nemáme ponáhľať v dôležitých veciach a rozhodnutiach. Veď prečo snívať o vysokej škole, keď ešte len končím základnú? Príde čas, kedy to bude naozaj reálne. Alebo, načo si hľadať potencionálneho celoživotného partnera už od 14-tich? Nepríde ten správny čas, kedy sa objaví ten, ktorý s nami bude chcieť stráviť zvyšok svojho života? Alebo, načo sa ponáhľať so zakladaním rodiny? Nenadíde raz čas, kedy to bude v súlade s prírodou i s našou dozretosťou?

Je to naozaj zaujímavý výrok. Preto som sa nad jeho slovami pozastavila. Avšak, človek je slobodná bytosť, tak prečo by si mal nechať diktovať od druhých, čo a ako má robiť? Pri výbere má predsa voľnú ruku.

..... na pár minút sa zamyslela vaša ICE PRINCESS :-*



streda 19. mája 2010

Veľmi interesting day :D





Vyskočím z postele...wuáááá, to bude deň...hodím na seba omietku, roztrepem vlasy: "Chcelo by to ešte trošku gélu."...ááá je to fajn, vkĺznem do pohodlných nohavíc, beriem si mikču, teplú bundu, šatku okolo krku ešte niečo zbalím do kabelky: "Veď určite budem hladná a smädná!"...vyrážam na bus :)
Pred školou potopa sveta :) Voda sa valí z každej strany: "Kadiaľ mám, kurnik, ísť?" Ešte aj leje! Ááá, už vidím náš súkromný bus, ktorý náš odvezie do Starej Lesnej. Nastupujem, vyberám si sedadlo, zložím si veci, zvítam sa s Luckou a Leou :) Ešte počkať na ostatných a ide sa! :)
Všetko obsadené, vyrážame! Šofér priveľmi kúri a to ma uspáva. NIE! Nemôžeš predsa spať! Toto je výlet!
Preberá ma kamarát, ktorý sa v jednom kuse naťahuje s Luckou, raz o slúchadlá, potom o vlasy...vždy sa niečo nájde...nevadííí, je aspoň sranda.
Na ďalšej zastávke pristupuje moja bestfriend :) Aby Adrián nestál, tak sedíme na sedadle traja :) Nika púšťa hudbu, smejeme sa, rozoberáme birmovku, víkend a predchádzajúce dni. Je o čom hovoriť.
Prichádzame do Starej Lesnej. Po niekoľkých minútach blúdenia vystupujeme, celý natešený, že sme na čerstvom vzduchu :) Kto by nebol rád :)
Čakáme pred dverami. Konečne si nás všimnú, pozvú nás dnu a pridelia nám pani, ktorá nás má sprevádzať.
Nasledujeme jej kroky. Vedie nás na meteorologickú stanicu v malej záhradke. Začína vysvetľovať na akom princípe tu pracujú, načo slúžia všetky tie teplomery v búdke, kde sa čo zapisuje...hovorí nám o zaznačovaní vlhkosti vzduchu, sledovaní oblačnosti, teplote vzduchu a podobných veciach.
......blá blá blá blá blá.......už nás začína nudiť. Vidieť to na tvárach okolostojacich :) Začína pršať. tak toto naozaj nie! teraz nie!
Každý prestupuje z jednej nohy na druhú. Nezáujem je jansý na prvý pohľad. Nie veľmi sršíme šťastím z toho, že stojíme pod dáždnikmi a mrznú nám chodidlá. :) Nie je tých infošiek na nás trošku priveľa? Čo tak pribrzdiť alebo rovno ukončiť túto exkurziu? My máme predsa ešte plán. "Musíme" sa zastaviť niekde v okolí :)
KONIEC! Tak predsa všetko raz končí :) Celý natešený nastupujeme do autobusu, ktorý nás vezie trošku ďalej, do Tatranskej Lomnice, kde máme pár minút možnosť ísť do výbehu :) kto by nešiel?! :D
Vyskakujeme z autobusu a utekáme sa pozrieť na dráhu, či by sa dalo spustiť. Zisťujeme, že je zatvorené. Nič to, niečo si ešte nájdeme.
A už to máme. Stánok so suvenírmi a inými drobnosťami. S kamoškou prezeráme, obraciame, vychvaľujeme a nakoniec si vyberáme...kúpila mi malé srdiečko (asi z lásky, či?) :D
Ale tá polhodinka ubehla. Vraciame sa k busu. Odchádzame domov. Trošku unavení,ale myslím, že aspoň odreagovaní od ústavného učenia sa.



pondelok 17. mája 2010

Ani počasie nemôže skaziť nový deň :)

Dlhé vyspávanie nič nenapraví. Práve naopak, čím dlhšie spíte, tým viac ste unavení. Je to smiešne? Aj ja si myslím. Prísť na to po sedemnástich rokoch života? J

No povedzte, nie je to pekné, keď vás príde zobudiť malá sestrička, pichne vám tou maličkou ručičkou do oka a zavolá: „Maňa, Maňa!“ (takto si ma totiž ona nazvala, musím sa pochváliť moje meno vedela ako prvé) Otvárate oči a vidíte, ako sa to malé stvorenie vedľa vašej postele usmieva, aj keď má soplíky všade. Och nie, zase ochorela. Tiež pravda, kto by z takéhoto počasia neochorel?

Zdvíhate sa z postele, podídete k oknu: „Och nie, zase!“, to je jediné, čo vám môže z úst vyjsť.

Opäť prší. A keď vidíte ako sa konáre stromov ohýbajú v tej sile vetra, predstavujete si, aká bude vonku asi zima. A váš deň, váš voľný deň, bez školy a učenia...to nadšenie, čo ste cítili ešte včera, keď ste si líhali do postele, opadá. Prichádza na rad otázka: „Čo budem asi robiť?“...najprv len premýšľate, cítite, ako vám spadla pera a cítite nechuť do života, odrazu sa vám nič nechce.

No je toto možné, aby vám počasie pokazilo deň? Asi áno. Veď prečo, keď svieti slnko, vybehnem vonku pokochať sa tou nádherou, rozložím si deku na zelenú mäkkú trávu, ľahnem si a pozorujem oblaky, vymýšľam, aké obrazce mi pripomínajú, sledujem vtáky a motýle, ako si poletujú sem a tam. Zrazu mi svet pripadá krásny. J

A nie počúvať v médiách, ako prší na celom území našej krajiny. Veru, ani veta o zvýšení hladín riek, či novej pokrývke studeného snehu v Tatrách nepridá veľmi na nálade. Počkajte! Čože?! Sneh?! Teraz?! Veď je MÁÁÁJ!!!...takže to je to globálne otepľovanie? Ešte aj príroda sa zbláznila.

Poberám sa preč. Ďaleko od mojich myšlienok, ktorých mám plnú hlavu a ktoré mi v jednom kuse víria ako nejaký kolotoč. Načo sa zaťažovať počasím? Musím myslieť na niečo, čo ma dokáže rozveseliť. Tak teda vyťahujem staré rodinné albumy, pozerám fotky zo školy, zo spoločných akcií a ľaľa...úsmev. Áno, nemýlim sa, na perách sa mi zjavil jemný úsmev J

day off :)

Dnešný deň som si nazvala "day off"...kvôli maturám na škole práve naša trieda dostala free :D všetci sme šťastní :) oddych potrebujeme :D len netuším, ako využiť takýto deň, keď vonku nie je nič moc, Slovensko sa "topí" ako to uvádzajú média :) akurtá tak dnes sledovať zápas našich na MS so severanmi z Fínska, snáď sa nám podarí niečo uhrať :) a hlavne, nech príde Chuck Norris do nášho tímu :D:D:D
Zajtra nás čaká SAV v Starej Lesnej :) a v stredu by sme mali mať účelové cvičenie s profákom, ktorý nás zase zničí, preto myslím, že každý z nás sa radšej poctivo modlíme,aby len ďalej pršalo, aby nás nevytiahol vonku :D pekný deň praje ICE PRINCESS :)

nedeľa 16. mája 2010

zaujímavý včerajší večer, nudná nedeľa

milujem takéto odlišné dni...je pravda, že včerajší výlet, to bolo len tak o 5 minút 12,ale bol srandovný :))) ) ) ďakujem osôbke, ktorá dostala takýto skvelý nápad, vypadnúť niekde von, keď už je aj doma nuda :) aj keď pršalo, bola halúúúz :) veď ako by nie :D a dnešok??? čudný, dlhý, upršaný deň...aj tak však neklesám na duchu a dúfam, že toto je najhoršie počasie, aké zatiaľ môže byť....dúfam už len v krajšie, teplejšie a hlavne, letné počasie :) všetkým unudeným posiela kiss vaša Ice Princess :-*

sobota 15. mája 2010

sobotaaa :)

jááá milujem soboty :) najlepší deň v týždni :) ráno dlhé vyspávanie, potom raňajky...zase niečo upratať, aby mala mamka radosť :) a potom prichádza na rad oddych po celom dlhom týždni :) nejaké filmy, seriály, alebo opaľovanie(ale to nie v mojom prípade, lebo u nás ani slniečko nesvieti) ...čítanie kníh, chatovanie...koľko vecí odrazu stíham...a cez týždeň nemám čas pomaly ani na učenie :D

piatok 14. mája 2010

smutný deň :(

tááááákže, toto dnes bolo dosť už aj na koňa :))) najprv nešťastná láska a potom ešte aj prehra našich hokejistov, ani neviem, či ich môžem takto nazvať :)

štvrtok 13. mája 2010

AAAAAAAAAAAAHHHHHOOOOOOOOOOJJJJJJJJJJJTTTTTTTTTTTEEEEEEEEEEEE.....píše Ice Princess :D

PREMIÉRA

Je to moja premiéééra, cítim vnútornú radosť, že aj takýmto spôsobom môžem spríjemniť ľuďom dni :) Veľmi rada píšem, tak to budem uskutočňovať...znovu to robím, plním si svoj sen: "Mám svoj blog, huráá!" :)
Dnes som sa rozhodla založiť si svoj blog :) nevytváram si ho preto, aby ste vedeli, ako píšem, ale chcela by som vám spríjemniť dni :) určite si tu každý príde na svoje :) zdraví vás vaša Ice Princess :D