Cechovačka :)

Po náročnom týždni príprav, to konečne vypuklo. Nastal deň D a cechovačka nových študentiek na našej škole sa mohla začať. Horlivé prípravy dievčat v šatni, aby sa aspoň trošku podobali na tie ovečky, keďže témou imatrikulácie bol Salaš. Telocvičňa bola vyzdobená a pripomínala tak trochu salaš. Mali sme aj psíka, ktorým nebol nikto iný, ako triedny prváčok. Ten sa ochotne a bez šomrania zhostil svojej úlohy havka a pekne zaháňal ovečky na jednotlivé úlohy. Účinkujúce bez reptania a väčších výhovoriek robili, čo sa im povedalo, bolo značne vidieť, že majú strach, aj keď našim cieľom vystrašiť ich, určite nebolo.
Program trval asi hodinu. Po poslednej úlohe, ktorú musela splniť jedna z prváčok, naši moderátori odovzdali spolu s triednou a predsedom našej triedy cechovacie dektéty, v ktorých boli jednotlivé požiadavky na študentky prvého ročníka, aby sme my, opäť raz, boli vo výhode.
Keď sa program skončil, všetko sme šikovne poupratovali a diskotéka sa mohla začať.
Tí, ktorí sa bavili, mali z toho radosť a tí, ktorí ošomrali celý program, DJ-a aj našu prácu, tým už asi nepomôžeme.
My sme radi, že sa nič nestalo, že si každý plnil svoju úlohu svedomite. Tak sa chcem aj takto poďakovať celej triede. Každému, čo prispel ruku k dielu, aby zo spoločnej práce mohlo vyjsť niečo, čo poteší a zabaví.
Odmenou za všetku tú námahu nám boli úsmevy okolostojacich a sledujúcich celú akciu.

Snívanie

Dostať niečo, po čom ste dlho túžili, je neopísateľný pocit šťastia. Radosť, ktorá vo vás prepukne, je tak veľká, že by ste chceli tú šťastnú správu vykričať celému svetu, ak by to bolo čo i len na chvíľu možné. Je vám jedno, čo sa deje navôkol, aj keď to vyzerá trochu sebecké, ale vás práve zaplavila vlna šťastia.

Tak predsa prišlo. Predsa si našlo cestu aj ku vám. Opäť sa raz potvrdilo, že snívať sa oplatí. Kto nesníva, ten akoby ani nežil.

Mne sa splnil už tretí sen a znovu sa mi to zdá ako nereálne. Chcela som stretnúť tú moju vysnívanú hokejovú hviezdu a stalo sa. Túžila som mať niečo dočinenia s hokejom a mám. starám sa o štatistiky dorastencov Slovenska. Tajne som snívala o chalanovi z triedy a aj tento sen sa stal skutočnosťou.

Tak sa mi vynára otázka, čo nie som náhodou narodená pod tou šťastnou hviezdou, o ktorej tak veľa ľudí hovorí. A moja odpoveď??? Tá znie, myslím celkom jednoznačne: ÁNO, MYSLÍM, ŽE SOM.

Preto si myslím, že je jedno o čom snívame. Hlavne, nech sa zobúdzame s tým, že nejaký sen máme a nech zaspávame s pocitom, že sa nám predsa len sen môže splniť.

Nádej. To je ti správne slovo. Ono vystihuje všetko. Oplatí sa veriť v to, že sny sa stanú reálnymi, že dosiahneme cieľ, ak vynaložíme čo i len trošku viac úsilia, že všetko sa môže zmeniť v jeden deň.

Preto nestrácajme nádej. Nech umiera ako posledná. Až potom bude mať náš život zmysel. Ak budeme mať prečo žiť, lebo dôvodov je dosť, len ich treba nájsť.