Menovky

pondelok 23. augusta 2010

Cti svojho otca i matku svoju !

NAŠI RODIČIA
Dnes majú výročie sobáša. Po spoločnej ceste kráčajú už 24 rokov. Vychovávajú 7 detí, ktorým nikdy nechýbali základné potreby k životu. Od malička nás vedú k Bohu a učia nás modliť sa. Poskytujú nám útočisko, domov, kde sa radi vraciame. Dávajú nám možnosť študovať a vzdelávať sa. Vždy chcú pre nás to najlepšie a seba dávajú až na druhé miesto, lebo prednejšie sme my, deti. Na tejto ceste prekonávali každý deň množstvo náročných prekážok, ktoré zvládali spoločne. Ešte stále sú na všetko dvaja. Snažia sa každý deň, aby nám, ich deťom, nič nechýbalo, aby boli dobrými rodičmi a aby boli svojím potomkom vzorom do života.

Za všetko im ďakujem v mene všetkých súrodencov. Viem, nestačia na to slová. Je to silné puto, čo nás k nim viaže. Sú to oni, čo nás vždy podržali, keď nám bolo ťažko. Sú to oni, čo nás čakajú, keď prichádzame domov. Práve oni nám dláždia schodíky k dokonalosti a nešliapu nám po snoch. Sú to opäť oni, ktorí nás dokážu pochopiť, vždy ochotne pomôžu a poradia.

Sme to my, ich deti, ktoré im dnes ďakujeme, za všetko, čo pre nás urobili a stále robia. Chceme, aby vedeli, že sú pre nás dôležití, že ich ľúbime a neopísateľne si ich vážime. Vieme, že to s nami nebolo vždy ľahké, ale dni nikdy nie sú rovnaké a problémy nikdy nie sú jednoduché.

!!! ĎAKUJEME, ŽE STE TO VY, KTORÍ STE NÁM DALI ŽIVOT !!!

streda 4. augusta 2010

"V láske neplatia žiadne pravidlá.Snažiť sa svoje city ovládnuť? K čomu to všetko?
Nakoniec rozhodne ♥ a nám neostáva nič iné, len ho poslúchnuť."

LÁSKA
je podľa mňa niečo nesmierne veľké a nekonečné. Bude tu vždy, nikdy sa nestratí, prekvitá ňou celý vesmír. LÁSKA je odbor, v ktorom veda na plnej čiare zlyhala. Naskytla sa mi však jedna otázka: "Prečo je láska tak zložitá?"

Ako mnoho ľudí hovorí: S partnerom je niekedy zle, ale bez neho ešte horšie. Tak prečo je to tak??? Nemali by sme byť šťastní, ak už nájdeme svoju spriaznenú dušu? Človeka, ktorý by za nás aj život položil, ktorý nám dáva každodenne najavo, že nás nekonečne ľúbi a urobil by pre nás čokoľvek, čo je v jeho moci? Keď nás osloví milým slovom, donesie nám malý darček alebo kyticu ruží? Keď cítime, že bez nás nemôže žiť, chce byť stále s nami a svojim správaním si žiada rovnaké reakcie? Vtedy môžme hovoriť o pravej láske. Jej definícia by mohla znieť nejak takto:Pravá láska znamená, že pre milovaného človeka dokážeme urobiť hocičo, len aby sme ho videli šťastného...

Tak prečo sa potom ľudia rozchádzajú??? Prečo sa mladý pár po 5 alebo 6 rokoch chodenia a spoznávania rozíde? Čo sa v ich vzťahu zmení? Nepociťujú už vzájomnú príťažlivosť či sa im vzťah zdá stereotypný? To sa naozaj nedá pochopiť. Prečo sa dvaja ľudia dávajú dokopy a znovu rozchádzajú? Prečo im zrazu ten druhý nestačí, nie je im dobrý a chcú zmenu?

Tieto a ešte nekonečne veľa otázok mi víri hlavou. Každá sa však začína slovom "PREČO". Je to slovo, na ktoré nám nikto nedokáže presne odpovedať. A čo sa týka lásky, citu, ktorý nie je hmatateľný, je to ešte ťažšie.

pondelok 2. augusta 2010

FestEUROPA2

O nejakej 6 hodine v piatok sme vošli do areálu, kde sa mal festival konať. Bolo tam veľa ľudí, kapely hrali jedna za druhou, počasie nám veľmi neprialo, ale aj napriek tomu bolo počas dvoch dní skvele. Celé toto podujatie uvádzal moderátor rádia Europa2, Roman Juraško. Na futbalovom štadióne bolo množstvo stánkov s občerstvením, prechádzali sa tam tisíce ľudí a vychutnávali si atmosféru hudobného festivalu v Poprade.Počas víkendových dní som zažila množstvo zážitkov.

S partiou bolo perfektne. Zábava bola zaručená. Najprv zaujímavé premiestňovanie sa z miesta na miesto autobusom a taxíkom, chodenie pomedzi kvapky dažďa, skákanie a tlieskanie na skladby obľúbených interpretov, čakanie na trdelník a potom stretnutie s človekom z internetu, romantické vysedávanie na tribúne :) a sledovanie nočnej oblohy. Takýto víkend a toľko zábavy som nezažila poriadne dlho.

Chcem sa poďakovať ľuďom, s ktorými som strávila minúty a hodiny na tomto hudobnom festivale. Mojej bestfriend Nike, spolužiakovi Adriánovi a jeho kamarátom a v neposlednom rade Lacimu, ktorého som stretla prvýkrát po takmer dvoch rokoch písania na internete a taktiež jeho najsamlepšiemu kamarátovi Maťovi, ktorý miluje hokej :)